Zákerný dispečer - diel 2.

Po úvodnom zoznámení našej posádky s NITom už ubehlo veľa času. Naši traja hrdinovia Lajoš, Fero a Jožo si už na seba zvykli, a taktiež si zvykli aj na črtajúcu sa dobrú spoluprácu s NITom. Vjedno upršané ráno, keď prišli na základňu našli si na svojom stole nový prípad. Nikto s neho nebol moc nadšený. Ako prvý sa podujal Fero, ktorý zobral spis do rúk a začal v ňom listovať. Bolo sedem hodín ráno. Lajoš medzi tým zjedol dve nožičky domácej klobásy, zajedl ich až pól krajcom chleba, a zapil dvoma plechovkovými dvanástkami. Potom mu prišlo akosi nevoľno, tak si ešte dal zo dve poldeci domáce mandĺovice s obsahom 82% alkoholu na vyrovnanie tlaku. Jožo sa bol zasa poinformovať na susednom oddelení, o prípadoch zmiznutých poklopov od kanálov, a vypílených dopravných značiek. Kolegom sľúbil, že si tie spisi zoberie, preštuduje, a pokúsi s tie prípady aj vyriešiť. Tak aj bolo. Až na to, že tie prípady si síce zobral, potom aj preštudoval, ale potom mu akosi záhadne padli do skartovačky, hlavne tie, kde boli mená jeho známych. To už bolo vyše 9 hodín. V tom sa  Fero pozdvyhol zo stoličky, na ktorej študoval nový prípad, a uvedomil si že nemá okuliare a že vlastne na to nič nevidí. Chvílu na to si ten spis zobral Jano, a začal ho študovať tiež. Zistil, že je potrebné nenápadne vypátrať neznámeho páchateľa, ktorý kradne z dielní DPB medené káble a novo vytlačené lístky. Keď bolo vśetkým jasné, že ako sú rozdelené úlohy, tak sa ešte potužili jedným poldeci, a vydali sa do garáže. Tam nasadli do svojej starej Lady Niva, ešte s pôvodným žlto-bielym náterom a nápisom VB (ešte nemala tú možnos navštíviť Zliner, avšak patrila Mestskej polícií a jej oddeleniu špeciálneho určenia). Spoločne sa všetci traja odviezli pred vstupnú bránu vozovne Hroboňova. Tam si presadli do svojho tátoša, trolejbusu Škoda 15 Tr s číslom 123, inak zvaného NIT. Trolejbus disponuje od generálnj opravy vo firme Zliner aj hlasovým ovládaním z Iphonu. Preto na neho jeho vodič Lajoš už pri príchode zareval: "megnyitva az ajtót ! megértette?!" (otvor dvere! rozumieš?!) systém na počudovanie fungoval, a všetky dvere sa aj skutočne otvorili. ako sa všetci usadili, zaznel další príkaz: "csukja be az ajtót és kapcsolja be a motor!!" (zavri dvere a naštartuj). Skutoćne sa tak aj stalo, trolejbus nakodil motory a kompresory a začal zavýjať. Lajoš odbrzdil, jemne naślapol jazdu (plný plyn) a vybočil z haly. Zaradil sa pod vedenie na ktorom je asi 20 výhybiek. Podel skutočne obdivuhodný výkon pri správnom časovaní pridávania a brzdenia. Trafil iba 13 sekcií a iba raz vyhodil meniareň. Vrátnik mu zagratuloval k výkonu a vypustil ho z areálu. Všetci traja si nasadili čierne okuliare, nahodili vážny výraz tváre a vydali sa hladať zlodeja káblov a lístkov. Celý deň sa premávali po meste, a dúfali že aspoń uvidia podozrivé dispečerské auto, pretože dostali echo, že ten zlodej môže byť dispečer. Začalo sa stmievať, a naša posádka otvárala už otvárala tretiu flašu borovičky, na zahnanie smútku, sklamania a neúspechu. Avšak potom spozorovali bielu Felíciu z pohonom na CNG a z nálepkou dráčika. Podľa dlhoročných skúseností Fera, ktorý pri svojej pomalej jazde zvykol sledovať ostatné autá, zistili že auto už nepatrí dopravnému dispečingu pretože darmožráči jazdia už iba na Citroenoch C3 alebo na Berlingách. Rozhodli sa ho prenasledovať. Vodič z felíce si samozrejme všimol že už dlhšiu dobu za ním ide modrý trolejbus z nápisom Mestská polícia. Okamžite pridal. To už si to mestom rynul rýchlosťou 60 km/h. Lajoš ho dohnal a potom sa ho snažili prinútiť zastaviť. smerovali von z mesta po Gagarinovej. V tom sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Trolejbusu, prenasleduúcemu bielu Felíciu, sa prehodila výhybka A ktorá odbáča k cintorínu ružinov. To si lajoš nevšimol, spadli mu zberače a boli bez prúdu. Lajoš okamźite skočil na brzdy (čistá kotva) a aby nestrácal čas poslal Joža nahodiť zberače, trvalo mu o necelú minutu, kým sa znova rozozvučali kompresory a trakčné motory. Lajoš nestrácal čas, a pridal plný plyn. Potom poprosil Joža nech ďalej vyšróbuje poistku C25, ktorá prepájala obvody obmedzovača. Pri rýchlosti 70 km/h stiahol zberače pneumaticky, a nahodil záložný agregát Tatra 111. Išiel už vyše 90 km/h. To potvrdzovalo aj to, že predbehol Tedom ktorý išiel Vmax ako Služobná jazda domov do vozovne. Rýchlosť to bola skutočne nebezpečná, v celom voze bolo počuť ako celý rám a karoséria praská a pracuje pod vplyvom tej rýchlosti. A taktiež rev trakćných motorov, serva a pomocného agregátu bol neznesiteľný. Dispečerskú Felíciu dobehli až pri rovinke. Vodič Felície bol na toľko inteligentý že ani neodboćil. Lajoš sa rozhodol riešit danú situáciu po svojom, a Felíu zroloval v rýchlosti 97 km/h. Kufor jej natlačil až na predné sedadlá. Keď zastavili - trolejbus zastavil až 100 metrov od miesta zrážky. Všetci traja vyskočili, a bežali za podozrivým. Po tom, čo pribehli k Felícií ostali šokovaný. Na prednom sedadle sedela asi 80 ročná babička. Ako neskôr zistili bola to babka vozmajstra s Trnávky. To vśak uź bolo jedno, pretože jej spôsobili zranenia nezlúčitelné zo životom keď jej odtrhnutá rýchlostná páka, pri náraze prerazila lebku. Počas vyśetrovania zistili že pred NITom utekala, lebo si myslela že ju naháňajú mafiáni aby ju použili ako bieleho koňa. čo dodať... našim profesionálom sa to opäť raz podarilo. pokračovanie nabudúce...